Dážď
Dážď. Tipnem si, že nenájdete veľa článkov na iných blogoch pod týmto názvom. Čakala som to. No dážď ma vždy tak fascinoval. Skoro ako sneh, ale to už je iný príbeh. V daždi, sa mnoho ľudí cíti, že sú obmedzovaní. Ako by bol dážď nejaká komplikácia, ktorá ničí plány. NIekedy, možno, je to vážne tak, že keď sa chistáte na piknik, toto vám trochu plány zkomplikuje. Ale je to vážne také zlé? Je to vážne problém, s ktorým sa nedá nič robiť? Myslím že nie. Dážď veru nie je žiadne obmedzenie. Je to mataforické prenesenie problémov. Problémom, sa môžeme vyhýbať, skrývať sa pred nimi, alebo naopak. Naučiť sa s nimi vyjsť. Je to rovnaké, ako s dažďom. Verte, mi keď odmyslíte to, že trochu zmoknete. Život nie je o tom, že počkáme kým sa preženie búrka, je o tom, že sa v tej búrke naučíme tancovať. Hlúposť ľudí, ktorí to nikdy ani len nevyskúšali nechápem. Lebo dážď, tak ako tance, je jedným z darov, ktoré by sme mali využívať...