NIkdy nekončiaca skúška
Hovorím o škole. Tak ako všetci, aj ja o tom napíšem. Veľa ľudí to predsa rieši. Čo by sa stalo, keby neboli známky? O tom som včera rozmýšľala. Myslím, že by to bolo fajn. Žiaci by sa učili len samy pre saba a zodpovedali znova iba samy sebe. Neboli by nič ako známky, čo by sa snažilo subjektívne zhodnotiť našu inteligenciu. Napríklad ja, vášnivá blogerka budem mať asi dva zo slovenčiny, a na tom sa podieľal aj sloh. Veci nie sú niekedy jednoducho fér. A keď už aj teda tie známky máme, čo s nimi? Máme sa učiť len pre ne, keď ich zaviedli? Niektoré veci sú pre náš život fakt dôležité, no myslím, že sme sa ich naučili až prvej alebo druhej triede na základnej. Zákon odrazu svetla, druhy hornín a vedieť povedať z hlavy "Mor ho!"... Je to určite veľmi praktické v nejakom internetívnom vesmíre, no už sa nekonečne teším na deň, kedy to budem môcť využiť v bežnom živote...